Asi ako každé dieťa aj ja som od malička túžila po vernom kamarátovi - psovi.
Ako malá som bola obklopená zvieratami takmer vždy. Máme totiž ranč,kde sme mali vždy psa/psy,zajace,sliepky ba dokonca aj morky. Práve ku psom mám od malička veľmi blízky vzťah. Keď som bola bábätko mali sme Selly - Nemecký ovčiak a práve ona dokazovala aké su tieto psy neskutočne láskavé k svojej svorke - nám. Strážila ma,keď som spala v kočíku a vždy pokojne upozornila mamu,že sa chystám vstať. Znie to neuveriteľne,ale ona bola neskutočná,akoby to ani nebol pes,ale nejaký človek prevtelený do psa. Bola nadpriemerne inteligentná :-). Spolu sme jedli,spolu sme sa hrali či kúpali v bazéniku. Raz mala aj šteniatka a na to nezabudnem nikdy,keď sa ku mne rútilo asi 12 malých ovčiačikov ♥ celá rodina na to spomíname dodnes...
Po nejakom čase asi,keď som mala 6 rokov ku nej pribudol ďalší Nemecký ovčiak - ako spoločnosť pre staršiu dámu. Malý Rony bol večné šteňa :D .. bol neposlušný aj napriek snahe prevychovať ho,nepodarilo sa :-) mal vlastný svet,ale nadovšetko nás zbožňoval. Ako malá som túžila po dalmatíncovi..ale nikdy som netušila,že sa mi to splní. Áno čo otec neurobí pre svoje dievčatko? Ešte v ten rok,keď bol Rony šteniatko mi oco kúpil dalmatínca - Bruna :-) No žiaľ otrávil sa asii,keď mal pol roka :-( aj napriek snahe veterinára sa nám ho nepodarilo zachrániť :-(
Tak Rony zostal so Selly sám.. A,aby šteniatko nebolo samé,tak vďaka tomu,že oco chcel vždy aj "ostrejšieho" psa zadovážili sme si nádherného rotwailera - Rexyho :-) Bol to úžasný pes a s Ronym tvoril nerozlučnú dvojicu...
Sellynka sa raz prerátala..nepreskočila 2 metrový plot a vykĺbila si na chrbte stavce čím vlastne ochrnula..Bolo ťažké pozerať sa na ňu ako trpí...a tak sme jej trápenie museli ukončiť :-(
Neskôr sme mali ešte Rikyho a teraz máme Rexyho - Nemecký ovčiak,Blokyho - Puli,bezdomovec,ktorého sme sa ujali,Astu - kríženec sl. kopova,odvážnu dámu,ktorú týrali,Zorku - kríženec, slečinku,ktorú nikto nechcel a jej syna Alexa - malého čerta len v bielom prevedení :D
Vďaka ocovi a jeho mame som zrejme zdedila lásku k zvieratám :-) A aj to,že mi nie je ľahostajný ich osud..
Aj napriek tomu,že som mala dostať na Vianoce roku 2007 vytúženého psa s PP - beagla,som neváhala a vzala si fenku Lucy,ktorú chceli dať utratiť...Tá predstava,že sme toho psa vďaka nezodpovednosti jej predošlých majitelov vytrhli z jej prostredia aj napriek tomu,že tam nemala vhodné podmienky,nadovšetko ich milovala... A u nás bola zo začiatku smutná :-(
Ten čas,keď mala prežívať svoje najväčšie šťastie (mala vtedy 2 roky) sa len trápila a nechápala prečo je u cudzích... Ale pochopila,že u nás dostane všetko - pravidelný prísun jedla a vody,venčenie a šport,lásku.. a rodinu. Je to člen našej rodiny už tretí rok a aj keď nás niekedy poriadne naštve bez nej by to tu nebolo ono ♥